Psychotesty ZSSK v Bratislave

Ráno o 7:50 som prišiel do železničnej nemocnice v Bratislave. Vybehol som na piate poschodie, hľadal dvere 505, nenašiel som ich, šiel som sa spýtať dole na recepciu, povedali mi, kde to nájdem, tak nazad výťahom hore na 5. Poschodie, cez celú chodbu, cez červené dvere a tam to už bolo. So mnou robila psychotesty ešte jedna baba, trochu staršia odo mňa (25). O 8:00 sa to malo začať, no psychologička potrebovala ešte niečo dokončiť, tak sme sedeli vonku, kým nás nezavolala. Na recepcií na piatom poschodí sme ešte dostali  obálky s tlačivom „psychologický posudok“ a „lekársky posudok“. Lekárska prehliadka je možná len po úspešnom absolvovaní psychologickej. No takže, vošli sme dnu, privítala nás tým, že: „ako to že ste si ešte neotvorili obálky a neprečítali čo je v nich?“  Tak sme si obaja otvorili obálky, vytiahli tlačivo psychologický posudok, odovzdali jej to (samozrejme nachádzal sa tam už len lekársky posudok a nejaký dotazník a ešte nejaké tlačivo, ktoré treba vyplniť a odovzdať na ZSSK v prípade, že by som prešiel obomi prehliadkami a ešte nejaké informácie, ktoré som už ale dostal mailom, takže v podstate som čítať nemusel nič). O pár minút sa nám už venovala, vysvetlila, čo budeme robiť  v akomsi prvom kole. Vlastne to boli bežné somariny, ako môže človek nájsť aj na internete. V prvom hárku možno tak 50 všelijakých obrazcov, 8 nakreslených a deviate trebalo logicky vybrať z možností, čo tam boli. (PRÍKLAD: kocka, kruh, kruh v kocke..pod tým nejaká iná kombinácia nejakých geometrických útvarov a pod tým tiež, no trebalo z možností priradiť, ktoré tam má byť). Odpovede sa písali do odpoveďového hárku. V prvom kole druhá úloha. Skladala sa z 300 otázok typu „súhlasím“ a „nesúhlasím“. Napríklad: Rád trávim čas sám. Preferujem pokojnejšiu hudbu (nie je to doslovné, ako to bolo v tom teste no presne otázky tohto typu sa tam nachádzali). Takéto „testy osobnosti“ či ako sa to volá je možné nájsť si aj na internete. Často krát je tam rovnaká otázka len položená úplne inými slovami. PRESTÁVKA konečne. O 20-25min začalo druhé kolo. Tiež nám vysvetlila, čo budeme robiť. Dala nám papiere s 30 obrázkami. Mali sme asi minútu na to, aby sme si zapamätali čo najviacej. Každý obr. som si povedal v sebe, čo to je. (komín bicykel atd.). Zobrala papier s obrázkami, dala nám papier a na, píšte všetko, čo si pamätáte. Tak z 30 som napísal 19. Tešil som sa, že som za polovicou. Samozrejme 90% času, ako sme robili tie psychotesty bola pani psychologička dosť otrávená a stále sa vyhovárala na to, že včera prišla zo služobnej cesty a „čo si myslíte, že ja nie som unavená“? Proste hnusná bola. V druhom kole boli ešte nejaké úlohy typu v jednom stĺpci nejaké znaky, čísla, písmená, v druhom tiež. No v druhom stĺpci neboli rovnaké, ako v prvom a tie, ktoré sa nezhodovali trebalo vyčiarknuť. NO POZOR!! Nebolo jedno ani to, či som potiahol čiaru zľava hora doprava dole (čiže takto: \ )!! Hneď, ako som začal robiť cvičný riadok (lebo všade bol najprv cvičný a až potom sa šlo na ostro) som bol zdrbaný (aj moja kolegyňa), že ako to škrtáme!! Že to nemáme tak škrtať ale naopak zprava doľava (číže takto: / )...ok dokončili sme, nie všetko, po asi 2min nás stopla, že stačí. Ďalší test boli štvorce a v nich čierna a biela gulička. Ak sa nachádza čierna gulička v polohe takej a takej voči bielej guličke dajte fajočku na takú a takú čiarku. (takto z písania to človek len ťažko pochopí, na to treba názorný príklad) Bolo tam asi 70 takých polôh, samozrejme opakovali sa. Sranda bola tá, že boli označené od 1. Po X. ale do riadku, nie v stĺpcoch. Síce nám asi 2x povedala a upozornila, že to je do riadku, aj tak sme to obaja začali riešiť ako keby to bolo pod sebou. Ako keby to nebolo jedno. Však sa tam robí jedna a tá istá vec všade. CHYBA! A ďalší zdrb! Ako to robíte mladý pán??? Takto som vám to vysvetľovala? Bla bla bla chytila červené pero a celú jednu A4 mi preškrtala a neuznala. Na celej druhej A4 strane bolo to isté mal som pokračovať no dostal som sa tak do polovičky a už nás stopla. Samozrejme moja kolegyňa sravila to isté a aj jej to preškrtla. Začala tam na nás že sme len polovične sústredení a tak ďalej a bola ešte nepríjemnejšia, ako na začiatku. Samozrejme od začiatku na mňa kydala aký som spomalený. Musel som to proste nejako predýchať, čo iné mi ostávalo. Mám si brať ku srdcu reči nejakej zakomplexovanej ženy? Tuším tam v druhom kole bol ešte nejaký test s nejakými geometrickými obrazcami. Bolo 11:20, skončil som druhé kolo, kolegyňa tesne po mne. Nasledovala dlhá prestávka a za ňou posledné kolo. AUTOMAT. Vlastne taký počítať, predo mnou klávesnica s farebnými tlačítkami. Modré, zelené, červené, žlté a biele. Ďalej sivé a čierne. Pod stolom pedále. Prišiel som tam, na obrazovke moje meno a dátum narodenia. Ak boli tie údaje správne, zeleným som to mal potvrdiť. Potom zas nejaká skúška. A šlo sa na ostro. Na obrazovke sa rozsvecovali farby a mal som ťukať na tie farebné tlačítka, podľa toho, aká farba sa rozsvietila.  Keď zelená, tak zelené tlačítko. Do toho sa pridali aj tóny. Tenký tón a hrubý tón. Tenký tón, stlačil som sivé tlačítko. Hrubý, tak čierne a ešte sa rozsvecovali na obrazovke pedále, raz ľavý, raz pravý. A šlo to rýchlo po sebe..farba, farba, pedál, tón, pedál, farba, pedál...... a tak ďalej, trvalo to 4 minúty. Skrátka náhodne to šlo po sebe a musel som rýchlo reagovať. Psychologička na mňa z poza chrbta rozprávala že nemám prestávať, nech stále pokračujem, nech stláčam tie farby ktoré mám, nech nestláčam súčasne nič a bla bla bla, kecy, čo treba prepočuť aby som sa sústredil. Vyšiel som von, šla kolegyňa. Tá mala okrem týchto blbostí ešte aj nejaké obrátky. 3 v hornom riadku a v spodnom sa to krútilo ako na hracom automate a keď sa zhodovali mala to potvrdiť. Neviem presne, ako to bolo, to som ja nemal. Potom zas von, čakať a čakať..konečne boli výsledky, šiel som dnu, podpísal som sa jej do nejakého zošita a PREŠIEL SOM. Skvelý pocit, psychicky vyčerpaný, dalo to zabrať. Keď si niekto myslí, že je to len formalita tak nech ide a skúsi to. Trvalo to nejakých 5 hodín. Kolegyňa bohužiaľ neprešla. Teraz som už o krok bližšie k tomu, aby som sa stal vlakvedúcim. Ešte spraviť lekársku prehliadku.
Prišiel som na názor, že psychológia je síce zaujímavá, no je to úplná kravina. Keď človeka niečo fakt že baví a príde na psychotesty a tam mu nejaká krava povie, že nemôže robiť to, čo ho baví lebo psychotesty tak povedali tak nech ide celá psychológia do análneho otvoru! Mne povedala psychologička, že som prešiel ale bolo to dosť na hrane. Však nejdem do armády do riti, čo im už fakt drbe? Asi psychológovia majú dosť malé uplatnenie, tak ich musia nejako zamestnať, keď už vyštudujú taký zbytočný odbor a takto aspoň robia ľuďom zle, trápia ich a maria im ich sny, voľby a tak. Alebo keď má psychológ zlý deň a je lenivý, tak „pacient“ prejde, no len s odretými ušami alebo neprejde vôbec.  Psychológia vlastne nemá žiaden zmysel. Piješ kávu? Koľko káv denne vypiješ? Áno, už len z takýchto otázok niekto zistí, či sa hodím alebo nehodím na danú pozíciu. Noták, proste keď niečo chcem a keď ma niečo baví tak nezáleží na psychotestoch (žiaľ záleží, lebo psychológ o mne vie všetko po tých 5 hodinách, čo ma pozná ) Podstatná vec je, že som prešiel a nezaujíma ma ako. Treba si naozaj dobre oddýchnuť pred takýmto vyšetrením a po ňom ešte viac. Dúfam, že som nič nevynechal.